reklama

Ako som obsluhoval anglického dôchodcu

Poznáte to. Kým si niekto všimne kvality človeka s priemerným, často aj s nadpriemerným IQ, trvá to celú večnosť. Ľudia, ktorým by ste nedovolili napísať ani SMS z vášho mobilu v obave, že vám vymažú celú simku, zatiaľ už pracujú na flekoch, o ktorých sa vám ani nesnívalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)
Obrázok blogu

Alebo...bývalý spolužiak zo školy, ktorý vyštudoval len vďaka rodičom, čo pracovali na tom “správnom mieste”, sa už vyhrieva na ministerstve školstva. Vždy ste sa na ňom rehotali, keď sa pred tabuľou márne snažil dostať zo seba zmysluplnú odpoveď na pre vás úplne banálnu otázku.
Možno si poviete, že mať kvality nestačí, treba sa vedieť v prvom rade presadiť. Pravda. Ale čo v prípade, keď sa akokoľvek snažíte a požadovaný výsledok nie a nie dostaviť sa? Jednoducho vám chýba štastie. Štastie, ktoré podľa mojej osobnej teórie títo ľudia dostávajú automaticky do vienka ako obranu pred možným životným fiaskom.
Keď som asi pred tromi rokmi priletel do Anglicka s mojou takmer žiadnou angličtinou, bol som štastný, keď sa mi podarilo úspešne zvládnuť 30 minútový ústny pohovor s manažérkou miestneho domova dochodcov. Vôbec nič som jej nerozumel, a dostal som prácu v kuchyni ako pomocník. Aj keď som časom postúpil na post kuchára a s varením prišlo aj požadované zvýšenie mzdy, stále som nebol platený ako opatrovatelia ktorí mali kontakt s klientami, alebo ak chcete...s rezidentami. Aj keď sa moja angličtina každým mesiacom zlepšovala, na každodenný osobný a hlavne verbálny kontakt s nimi som si jednoducho netrúfal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Medzi opatrovateľmi boli vacšinou Indovia, Angličania, sem tam nejaký Filipínec. Jeden z nich sa volal Emir. Jeho angličtina sa podobala mojej a navyše mal strašne smiešny akcent, na ktorom sa každý zabával. Tak ma raz napadlo že si ho tajne nahrám na mobilný telefón, aby som sa mal na čom smiať a časom aj na čo spomínať. Ja viem, . . .podlé a neslušné. Ale predsa som využil trochu voľného času a šiel za ním práve keď sa pýtal rezidentov, aký obed si vyberú z dvoch možností pre nasledujúci deň. Mal byť piatok, kedy sa tradične pripravujú ryby. Milí dedkovci a babky si mohli teda vybrať buď rybie prsty s hranolkami alebo údenu tresku so zemiakovým pyré a syrovou omáčkou. Za Emirovým chrbtom s mobilom v ruke, tváriac sa, že píšem sms, podarilo sa mi pár sekúnd naozaj nahrať. A urobil som dobre. Tu je prepis nahrávky v originále.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„What do you want for lunch tomorrow? Smoked haddock or fish fingers?”
-“No, . . .I hate fish!”
-“Smoked haddock, OK?”
-“What?”
-“Smoked haddock!”
-“What is that?”
-“I don’t know.”


-“Čo chcete zajtra na obed? Údenu tresku alebo rybie prsty?”
-“Nie, . . .ja nenávidim ryby!”
-„Údenu tresku, dobre?“
-„Čo?“
-„Údenu tresku!“
-„To je čo?“
-“Ja neviem.”

Predstavte si, že sedíte v reštaurácii a čašník sa vás pýta:
-“Tak, . . .dáte si pečenú kačku, . .alebo kura na víne?
-“Nie, . . . ja nenávidím hydinu!”
-„Tak kura na víne, áno?”
-“Prosím?”
-“Kura na víne!”
-“A to je čo?”
-“Čo ja viem?”

No, . .každopádne som sa nasmial do popukania. Vlastne sa smejem doteraz, pretože s kamošom vždy vymýšľame nové a nové príklady, kde by sa táto absurdná konverzácia dala použit. A dá sa použit naozaj všade. V taxíku, na letisku, u kaderníka, v potravinách, v autobuse . . .atď.
A aby som nezabudol, niekoľko týždňov po tom ako vznikla nahrávka, si vedenie domova vybralo Emira za nového teamleadera.

Roman Lidaj

Roman Lidaj

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slovenský Veľvyslanec pálivého humoru vo Veľkej Británii. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu